^{Život bez kávy. Pre niekoho nepredstaviteľná myšlienka, bez ktorej by naše ráno nedostalo ten správny náboj. No nie je to len o tom, spraviť si zalievanú kávu s dvoma lyžičkami cukru. Príprava dobrej kávy spočíva v niečom úplne inom – v správnom výbere procesu spracovania kávy. Každá krajina si totiž dokáže chuť kávy ovplyvniť podľa seba a presne tejto téme bude venovaný dnešný článok.}

^{Spracovanie kávy je založené na používaní dvoch základných techník – suché spracovanie (nature/dry) alebo mokré (washed/wet). Premeniť zrelé zrno na voňavú kávu? Áno, všetko je možné. Tieto dve techniky dodávajú každému farmárovi voľnú ruku, nekonečné variácie a tým môžu nechať vyniknúť ich umenie v podobe chutnej šálky kávy.}

^{Vedieť, čo je suché a mokré spracovanie môže dať bežnému človeku návod na tu správnu kávu. Obe metódy ovplyvňujú dva dôležité aspekty – chuť a pocit v ústach, ktorý by mal vyhovovať každému z nás. A preto nastal čas presunúť sa k prírodnému spracovaniu, kde sa začína dlhá cesta každého kávového zrna.}

^{Prírodná káva a jej pôvodná technika, bez ktorej by káva nebola kávou}

^{Jedna z najstarších metód, kde sa s kávou zaobchádzalo veľmi prirodzene. Kávové zrná sa pri nej dávajú vysušiť na rôzne miesta, akými sú napríklad posteľ, stôl a iné. Akonáhle je ovocie úplne suché, kávové zrná uložíme na pár mesiacov do ústrania alebo ich ihneď vylúpneme, aby sme odstránili vonkajšiu vrstvu.}

^{Suché spracovanie vzniklo na miestach, kde nebolo jednoduché dostať sa k vodnému toku. Takýmito miestami boli napríklad Etiópia a Jemen. Teda krajiny, kde sa vyskytovalo veľa slnečných lúčov a vysoké teploty. No ak by tomu tak nebolo, daná technika by nemala žiaden význam. V takýchto podmienkach sa na zrnách pleseň objavuje len minimálne a ich sušenie nie je ničím narušené. Opak by vám však povedali v krajinách ako sú Cobán alebo Guatamela, kde počas celej doby zberu padala ľudom na tvár hmla.} 

^{Ak sme kávové zrná spracovali správne, prírodná káva nám do sveta vypustí veľmi zaujímavé arómy, ktoré sa dajú prirovnať k ovocnej chuti. Môže to byť napríklad vôňa čučoriedok alebo jahôd, ktorá je tak silná, že by ju dokázal určiť aj neskúsení kávičkár. Ale nemusí tomu tak byť v každom prípade. Kávová čerešňa môže veľmi jednoducho absorbovať esenciu, ktorá bude našim nosným dierkam pripomínať sušené mäso. To je aj dôvodom, prečo je táto technika ťažko predvídateľná. Široká škála ovocných príchutí, ktoré častokrát prelína vôňa po víne alebo iné nechcené pachute.}

^{Grimasa po jednom glgu kávy? Na acidite vždy záleží!}

^{Ani suché spracovanie nie je bez rizík. Ak sa o sušené zrná dostatočne nestaráme, ovocie začne kvasiť a skazí sa. Výsledná káva potom vyvoláva pocity, ako keby sme si do úst vložili citrón. Nie moc príjemná chuť, ktorej by sme sa chceli zaručene vyhnúť. Acidita kávy je vždy veľmi podstatná a treba si dávať pozor. Káva by mala mať iba príjemnú a ovocnú aciditu. Potom sa stáva, že si musíme namiesto dvoch lyžičiek cukru dosypať za pol pohára.} 

^{To je z najstaršieho spracovania kávy všetko, ale určite nikam neodchádzajte. Ako sme už spomínali vyššie, metód spracovania je hneď niekoľko. Nabudúce si rozoberieme spracovanie mokré, kde sa taktiež nachádza veľa zaujímavostí zo sveta kávy. Vidíme sa nabudúce.}